Demokratizovať reprodukciu výrobných faktorov kapitálu. 
František Kosorín, BA, SVK, 06.02.2019
 
1. Abstrakt
 
Niektoré reálne vzťahy a súvislosti javov  sveta sa nám zdajú byť samozrejmé, ustálené, dlhodobo fungujúce a preto   ich prijímame  ako  zásadne správne a do budúcna nemeniteľné. Z problematiky vzťahov  sociálnej, politickej, ekonomickej a právnej teórie a praxe o našej  ľudskej spoločnosti možno toto vstupné konštatovanie celkom presvedčivo vzťahovať  na   naše skúmanie problému  demokratizácie reprodukcie výrobných faktorov kapitálu. 
 Cieľom nášho skúmania, analýzy súčasnej reprodukcie kapitálu a jeho faktorov je dosiahnuť návrh opatrení na demokratizáciu  reprodukcie súčasného  kapitálu. Skúmanie demokratizácie tohto  kapitálu je zamerané  na   oslobodenie pracovnej sily z postavenia tovaru, (lebo pracovná sila, zamestnanec firmy je tovar, nerozhoduje  o vklade svojej práce,  nie je  jej vlastníkom, nie je vlastníkom ani  výsledku vlastnej práce, nie je  vlastníkom tovaru ktorý vlastnou prácou vyrobil),   do postavenia  majiteľa jeho vlastnej  práce,  ktorá potom bude vyrábať  tovar, do ktorého dá svoje najlepšie schopnosti,  ktorý bude jeho súkromným vlastníctvom.  A z tohto jeho tovaru mu bude plynúť aj  tomu odpovedajúci  vlastný súkromný výnos jeho vlastnej práce. 
  Demokratizácia kapitálu  predpokladá pre pracovnú silu v postavení tovaru proces, v ktorom sa  človek vo funkcii pracovnej sily dostane  na postavenie súkromného vlastníka, majiteľa svojej práce a tým na postavenie  súkromného vlastníka, súkromného  majiteľa  svojho tovaru, ktorého hodnote bude po realizácii na trhu tovarov odpovedať  súkromný podiel na prisvojení výnosu z tovaru. Výnos, efekt je výsledkom  pracovnej činnosti, pracovných metód a správania sa, ktoré je upravené právnymi normami  ako vlastníctvo pre  pracovnú silu.  Toto je vyznačená cesta  a  úsilie pracovnej sily, ktorá je dnes v postavení tovaru, ako sa dostať do nového postavenia majiteľa tovaru  a majiteľa výnosu  vlastného tovaru.  Jedine  z nového postavenia pracovnej sily  ako vlastníka svojej práce a primeraného jej výnosu  sa môže vymaniť z područia chudoby a podriadenosti  bohatým subjektom. Ktorí   svoju  spoločenskú nadvládu  a udržanie  platného právneho stavu využívajú na vyvlastnenie hodnoty tovarov a výnosov pracovnej sily - svojich zamestnancov. Trvalú nadvládu neváhajú zabezpečiť  akýmikoľvek možnými demokratickými a  nedemokratickými  prostriedkami, aj násilím.   
Základom nášho postupu je praktická  analýza pôsobenia faktorov kapitálu, ich podrobná špecifikácia, spôsob zhodnotenia účinnosti  analyticky ale objektívne štruktúrovaných kapitálových faktorov, nimi dosiahnutý odpovedajúci  výnos,  spôsob  hodnotenia a súkromného vlastníckeho  prisvojenia  tohto výnosu a ich opakovanie v reprodukcii  spoločenského kapitálu.  
V závere práce sú vyjadrené a naznačené  postupy, ktorými sa môžu realizovať a reálne uskutočniť naše  poznatky  z hodnotenia  priebehu  a výsledku vykonanej analýzy  kapitálu a faktorov jeho tvorby  a  užitia  v podmienkach oligarchie  politických síl a právneho poriadku štátu. 
 
2. Podmienky a výzvy na demokratizáciu reprodukcie kapitálu.
 
 Oproti  povrchnému zdaniu  v súčasných reprodukčných vzťahoch kapitálu, ktorý ponúka chápanie ako jednotu výrobných faktorov a podmienok ich fungovania (podmienky sú súkromné vlastníctvo výrobných faktorov kapitálu a privlastňovanie  ich výsledkov v súkromných výnosoch podnikateľov ),  potom pri  hlbšom skúmaní  ich podstaty a fungovania, vidíme vonkajšiu skutočnosť úplne ináč. Vidíme ju ako rozporuplné postavenie nevlastníctva  práce pre  zamestnancov firmy, (doprevádzané nevlastníctvom výrobných prostriedkov), oproti  zákonnému určeniu a priradeniu  práce podnikateľa, odpovedajúcu hodnotu týchto tovarov a výnosov  do rúk súkromného podnikateľa, majiteľa  kapitálu. Tento funkčný stav nákladov a výnosov  protirečivý.
 Protirečivý v polohe spoločnej výroby hodnoty tovarov, kde je spojenie  medzi nevlastníkmi práce (zamestnanci) a vlastníkmi práce (podnikatelia), bez označenia týchto podielov vo výrobe a vo výnosoch.  Celá výroba a výnos sa prideľujú  vlastníkovi výrobných prostriedkov. Ide o úplne nový a generálny rozpor.  Je to hlbší, generálny rozpor  doterajšej reprodukcie kapitalizmu. Nie je to len rozpor  vzťahu  spoločná výroba a súkromné prisvojovanie jej výsledkov. Je to rozpor vo vzťahu medzi  pracovnou silou zamestnanca  v postavení nevlastníka  svojej práce ( činorodej činnosti), a na druhej strane pracovnou silou, podnikateľom,  v postavení vlastníka podnikateľskej práce ( tiež takej istej činorodej činnosti). Tento výsledný vzťah  je nielen protirečivý, ale pre ľudskú spoločnosť zničujúci.  Pre nepochopenie tohto protirečenia sa rozpadávali dlhoročné a najsilnejšie spoločenstvá ľudí od nepamäti, cez rozpad rímskej ríše, cez rozpad Sovietskeho zväzu a štátov ľudovej demokracie. Cesta  k spoločenskému  rozpadu   sa vedie  v podmienkach  ľúbivých zákonov pre oligarchiu, cez budovanie jadra vykorisťovateľských štátov, vojnového zbrojenia, a potláčania  demokratických požiadaviek chudobného obyvateľstva. K rozpadu postupuje Európska únia a  celý systém súčasného kapitalizmu. Východisko je  vo sformovaní nového systému, ktorý odstráni uvedený rozpor. Súčasný stav  reprodukcie kapitálu  hodnotíme  ako nedemokratické prostredie. Žiadame demokratizáciu  výrobných faktorov kapitálu, predovšetkým demokratické postavenie pracovnej sily- zamestnanca firmy povýšiť do funkcie vlastníka kapitálu – jeho práce, mzda bude cena kapitálu práce a nie cena pracovnej sily.
Demokratizácia  v prípade  pracovnej sily- zamestnanca firmy , predstavuje uznať pracovnú silu ako majiteľa jeho činnosti, majiteľa práce. Potom  po  realizácii tovaru na trhu uznať ho tiež ako majiteľa výnosu, ktorý vzišiel z tejto práce  a má  vlastnícke právo na jeho  výnosy, na jeho súkromné prisvojenie až do skončenia ročného rozdeľovania  hospodárskeho výsledku firmy. Takúto demokraciu chceme a budeme chápať ako princíp  a predpoklad  rovnoprávneho uplatňovania  pre všetky faktory tvorby kapitálu a užitia  výsledkov  spoločenskej  reprodukcie. 
Vzhľadom k tomu, že uvedené  vnútorné nedostatky  preukazuje  reprodukcia výrobných faktorov kapitálu v Slovenskej  Republike, (fakticky v podmienkach sveta), potom politickým,  ekonomickým a právnym slovníkom, môžeme ju najvšeobecnejšie  označiť  ako  protirečenie  vo vnútri vlastníctva  práce. Tvorené  je súkromným charakterom  vynaloženej práce podnikateľa  a vyvlastnením práce zamestnanca.  Potom prisvojením všetkých výnosov do rúk podnikateľa.   Nie je to vôbec marxistický  rozpor  medzi spoločenským charakterom výroby a súkromným privlastňovaním  hodnoty výsledkov  tejto výroby. My hovoríme o rozpore, protirečení medzi súkromným  vlastníctvom  jednej práce, podnikateľskej práce (podstata tejto spoločenskej práce, objektívnej hodnoty, ktorá sa vytvára na trhu tovarov , je vždy identická a  rovná  akejkoľvek inej hodnote spoločenskej práce).     
V našej analýze  tento generálny rozpor ukazujeme a riešime na základe  dvoch druhov  faktora práce, pracovného kapitálu. Teda východiskom riešenia  rozporu je rozdelenie kapitálového faktora práce na dva druhy. 
Druh a). Práca vlastníka  v postavení majiteľa jeho práce, pracovnej činnosti – práca  podnikateľa, (formálnej hmotnej a  nehmotnej činnosti v podnikaní). Podnikateľ je zároveň vlastník vecných faktorov výroby, tzn.  vlastník výrobných prostriedkov. V našom výskume tieto činnosti  značíme „ Práca 1“. 
b).Práca  zamestnanca –  pracovná  sila  ako   nevlastník  vlastnej pracovnej činnosti, svojej práce, ale reálny  tvorca  hmoty tovaru. Zároveň  ako nevlastník vecného faktora výroby, tzn. nevlastník  výrobných prostriedkov. Jej činnosti značíme  ako  „Práca 2“. 
Praktickým, vonkajším prejavom tohto spoločenského rozporu vo vlastníctve cieľavedomej činnosti človeka vo funkcii pracovnej sily ,  je  každému  dospelému človeku dnes známy ako  výsledný  stav  v rozdelení  vytvorených hodnôt súkromnej výroby sveta   medzi  spoločenstvo ľudí. Medzi boháčov a chudobných.  Kategóriu boháčov tvoria  tí a len tí, ktorí  sú v postavení človeka - vo funkcii  pracovnej sily, ktorá je majiteľom, vlastníkom  vlastnej pracovnej činnosti (hmotnej ako aj nehmotnej činnosti) a vlastníkom výrobných prostriedkov. Kategóriu chudobných ľudí tvorí človek vo funkcii  pracovnej sily – ako zamestnanec vo firme  súkromných vlastníkov,  ktorý zamestnanec  nie je majiteľom práce, nie je vlastníkom  svojej vlastnej práce, pracovnej činnosti, nie je vlastníkom  jeho prácou vyrobeného tovaru, nie je vlastníkom výrobných prostriedkov, preto nemôže byť vlastníkom výnosov vlastnej práce.  
Výsledný stav fungovania  tohto poriadku je, že   menej ako jedno percento  ľudstva  má  postavenie  boháčov,  ktorí si privlastňujú  už viac ako polovicu  vytvoreného bohatstva  sveta. Oproti tomu viac ako 99 percent  obyvateľov sveta bojuje  o podiel na druhej, menšej, zostávajúcej polovici  reprodukčnej hodnoty sveta. Perspektíva  vývoja tohto výsledku je naviac  taká, že boháči  budú ďalej a viac  bohatnúť a chudobní budú stále viac strácať svoje bohatstvo. Bude tak preto, lebo bohatstvo zaväzuje vlastníka udržať  svoje  bohatstvo. Boháči v histórii vždy, ako  aj dnes bojujú o udržanie platných, pre nich výhodných  podmienok reprodukcie.   Preto  aj veľa bohatstva  venujú  na udržanie dosiahnutej moci, na  jej upevnenie. Cestou k tomu  sú najúčinnejšie horúce a studené vojny medzi bohatými a chudobnými, mimovládne majdany, kultúrne pohody, vhodné ľudské práva, sankcie a pod.. 
Ľudstvo už nemôže takto pokračovať. Musí ísť cestou evolúcie a mierových opatrení. Človek – pracovná sila, zamestnanec, ktorý chce žiť v mieri a odstrániť svoju chudobu, stať sa slobodným, zdravým a vzdelaným človekom, musí  zásadne  zmeniť svoje postavenie  nevlastníka na vlastníka  svojej vlastnej  práce. K tomu nepomohli doteraz , ani  nepomôžu žiadne revolúcie. Tento druh pracovnej sily „ Práca 2“, iba svojim politickým postojom a politickou cestou  musí zákonodarne ustanoviť sám seba ako vlastníka svojej činorodej práce. Aj ako vlastníka výnosu z tejto práce.  
Súčasní boháči  kapitalizmu  sa stále chovajú ako feudálni páni. Poslednú evolúciu na udržanie svojho bohatstva vykonali vo feudalizme, keď Mária Terézia v 18.  storočí  ustanovila urbáre pre služobníctvo šľachty. Poddaní sa stali  akože vlastníkmi ( cudzieho) majetku. Ale nestali sa vlastníkmi, majiteľmi  svojej vlastnej práce. Iba zdanlivo sa stali slobodným človekom, fakticky zostali so svojou prácou a urbárskym pozemkom  v područí feudálnej šľachty. Dnešný kapitalizmus je ten istý vzťah v iných formách. Je to rentový kapitalizmus, možno povedať transformovaný  na peňažný feudalizmus. Aj iní analytici reprodukcie kapitálu, (Švihlíková a kol.), súčasný kapitalizmus podobne označujú ako rentový  kapitalizmus, ale neriešia, nepoznajú východiská ku zmene  tohto systému. Zotrvávajú na polovičatej ceste nápravy, na  daňovom zaťažení  bohatých, na kolektívnych zmluvách sociálnej demokracie, bonusoch, balíčkoch pre chudobných a pod. 
Zotrvať na vonkajšom  a povrchnom  vysvetľovaní tvorby , rozdeľovania a užitia bohatstva a reprodukcie súčasných kapitálových faktorov  znamená hovoriť  o vysokej kvalite demokracie a prínosu kapitalizmu pre pokrok ľudstva. Nesmieme však zabúdať na dôsledky tohto kapitalizmu, na vojny, biedu ľudí, na mrhanie  hodnoty bohatstva na zbrane, na ničenie kultúry ľudstva, na násilnú smrť  človeka, degradáciu jeho dôstojnosti. Ako ukážeme, skutočné vzťahy súčasného kapitalizmu, jeho vnútorná podstata, to sú krádeže a klamstvá, ktoré zabezpečuje a pozitívne skresľuje  účinný a skrytý  peňažný feudalizmus. 
Vyslovenie  takýchto odvážnych hodnotení  a záverov o nedemokratičnosti  a zradnosti reprodukcie kapitálu, musí spočívať na pevných argumentoch poznania problémového  stavu a vývoja dotknutých entít, kategórií a ich  súvislostí.  Takéto argumenty máme. Našli sme ich našou metódou analýzy a hodnotením  jej výsledkov. Overené výsledky nás vedú k nevyhnutnosti  formulovať  nové, neobvyklé  návrhy riešenia budúceho vývoja na pozadí  odhalených  existujúcich rozporov. Pôjde o evolučný , ekonomický , politický  a právny súbor opatrení.
Úspech  návrhov riešenia, čiže využitie  poznatkov  nášho  výskumu v spoločnosti ľudí, závisí od politického presvedčenia a konania politikov štátu, od  pozitívnych názorov spoločenskej väčšiny občanov  na  platnosť   objavených súvislostí. Aj od ich presvedčenia na aktuálne využitie  doterajších  pozitívnych výsledkov  vo fungovaní   súčasného kapitalizmu pre  jeho budúci demokratický systém, pre demokratický kapitalizmus. A tiež  od  možnosti a ochoty evolučne  rôzne nastavených ľudí  naštartovať formovanie  nových podmienok reprodukcie, založenej  na pozitívnej demokratickej spolupráci bohatých  s chudobnými a hlavne spolupráce medzi chudobnými.  
Na základe  našej analýzy  podstatných, najvšeobecnejších súvislostí a filozofie  hodnotenia súčasnej reprodukcie kapitálových vzťahov, v prvom rade predkladáme návrh konkrétnych, prijateľných opatrení na  odstránenie nedemokratičnosti  vzťahov  reprodukcie výrobných faktorov. V návrhu sú demokratizačné opatrenia založené na  spolupráci  uvedomelého partnerstva  bohatých a chudobných.  Vieme, že k tomu musíme osloviť predovšetkým pokrokové, demokratické politické sily, zo všetkých spoločenských štruktúrach ľudí a štátu.   Ktoré budú schopné zohrať hlavnú  úlohu v evolučnej zmene zákonodarného procesu pre zlepšenie   života pracovnej sily s  pozitívnym  výhľadom spolupráce  týchto tvorivých síl  do budúcnosti. Nemôžeme očakávať, že  tieto veľké spoločenské zmeny  sa musia začať vo veľkých štátoch. Demokratizačný proces  tvorby a užitia  bohatstva moderného typu  sa skôr a lepšie  môže  začať v menších  štátoch, napríklad v Slovenskej republike,  experimentami v jej menších súkromných spoločnostiach a v prvom rade v odvetvových  subjektoch štátu.  
Uvedomujeme si, že problém demokratizácie fenoménu  reprodukcie výrobných faktorov kapitálu, inými slovami povedané faktorov bohatstva a pravidiel jeho tvorby a rozdelenia je skrytý v právnom  poriadku  štátu. Právny poriadok štátu, upravuje hlavné aj podrobné , ale vždy  najvýznamnejšie vnútroštátne  i vonkajšie  rámce trhovej  reprodukcie a demokracie resp. jej nedemokracie. Najúčinnejšiu doktrínu formovania a uplatňovania  výrobných faktorov  kapitálu však formuje v globálnej ekonomike  subjekt svetového kapitálu, oligarchia svetového prediktora, konceptora  svetového poriadku (NWO, OSN). Všetky základné súvislosti  a dosahy  subjektov svetových  systémov zasahujú do jednotlivých štátov a komplexne  sa presadzujú  do správania firiem,  vlastníkov  majetku i nevlastníkov majetku, do života pracovnej sily, do života občanov štátu. To je veľká prekážka pre budovanie  demokratického kapitalizmu. Viete ako sa správa tento svetový subjekt ?.  Žiaden štát kapitalistického sveta, nijaký štát v Európe  nemá stratégiu svojho rozvoja. Nemá vlastnú ideológiu súčasnosti, ani budúcej existencie ani  budúceho rozvoja.  To nie je náhoda. To je vplyv a zámer svetového prediktora, manipulovať  so slobodou a existenciou života človeka, zostať v náručí neslobody. Preto v menších štátoch a jeho regiónoch odporúčame udržať schopný štát, začať s experimentom a postupne dobré výsledky propagovať a rozširovať podľa nových zákonných podmienok reprodukcie kapitálu, ktoré budú zaručovať právo pracujúcich na súkromné vlastníctvo svojej práce na adekvátny, súkromný  podiel na reprodukčných výnosoch. 
Pri uvedomení si doterajšej zložitosti fungovania a skresľovania skutočných, reálnych vzťahov reprodukcie kapitálu  nánosom  komplikovaných teórií a praxe rôzneho druhu, ľudských  práv a ich účinnosti, ukázalo sa nám nesmierne dôležité načrieť do hĺbky javov tvorby a rozdeľovania bohatstva  pomocou  najvšeobecnejšej  kategórie  spoločenskej hodnoty, do  kategórií  jej tvorby  a privlastňovania. Na tomto základe sme sformulovali  náš postup analýzy reprodukcie faktorov ako aj návrhy  východiskovej  politickej činnosti demokratických síl  a zákonodarného  opatrenia pre  vládu a parlament štátu. 
 
3. Prístup k analýze fungovania reprodukcie výrobných faktorov
 
Štruktúrny prehľad analýzy reprodukcie predkladáme na  dvoch prehľadných obrázkoch – schémach. Schéma A. má názov  : Súčasný stav reprodukcie výrobných faktorov kapitálu. Schéma B : Budúci stav reprodukcie výrobných faktorov kapitálu.
 Schémy zahrňujú a ukazujú  objektívne chápanie a fungovanie faktorov kapitálu  v jeho vecných formách ako sú práca, pôda, majetok, peniaze a v podmienkach  rozdielneho vlastníctva práce a kapitálu. Rozdelenie vždy je založené na podstate  najvšeobecnejšej   hodnoty   spoločenskej práce. Zároveň s tým sú  výrobné faktory kapitálu  vonkajškovo považované  a využívané  ako mnoho javové, konkrétne entity, ktoré vecne umožňujú  mnohostranne uchopiť a narábať  s kategóriami kapitálu v reprodukčnom procese  vo funkciách ako sú financie, účtovníctvo, zisk, výnos, dividenda, hospodársky výsledok, mzda, záloha, nájom, odmena, tovar a pod. 
Analýzu zakladáme na  poznaní  a porozumení  otázok  čo je to kapitál a čo sú výrobné faktory kapitálu. Slovo kapitál má východisko v latinskom slove „ capitälis“ , čo znamená  hlavný, kapitálny. Z toho je prevzatý  jeho význam pre hlavnú, základnú časť bohatstva , čiže význam práce a hodnoty práce ako  majetku pre človeka,  jeho vzťah k nákladom, zálohovanie  faktorov výroby, a vzťah k výnosu, ktorý sa od kapitálu vždy očakáva.   Preto kapitál v spoločenskej ekonomike  je chápaný ako „hodnota, schopná prinášať výnos“, alebo všeobecnejšie  „hodnota, ktorá vytvára nadhodnotu“.  
Pokiaľ ide o výrobné   faktory  kapitálu, potom faktor ako aktivita (z  lat. „facere“ = robiť),  vyjadruje konkrétne označenie entity, formu javu  vyplývajúcu  z  vnútornej činnosti faktora,  (napr. práca, pôda, majetok, peniaze)  a zhodnocovacieho  procesu, efektu, výnosu,  ktorý je ich špecifickou vlastnosťou na meranie hodnoty použitej  všeobecnej spoločenskej  práce v bežných peňažných kategóriách. Napr. náklady na prácu ako pracovný kapitál, náklady na kúpu vecných tovarov,  náklady nájmu, odmena, mzda, úrok, vklad, výnos, dane, bonusy, pridaná  hodnota,  prenesená a novovytvorená hodnota a pod. Tieto  transformácie  vnútornej  pracovnej  hodnoty faktorov kapitálu na vonkajšie dispozície umožňujú  formovať, tvoriť, zhodnocovať a prenášať hodnotu spoločenskej práce do mnohých foriem podnikania,  na uspokojenie rôznych   záujmov  a potrieb ľudí, čo sú oblasti, kde pôsobia  schopní manažéri. V tomto ich podnikaní, prebieha súťaž  o znižovanie nákladov a zvyšovanie výnosov. Výrobný  faktor je pod tlakom opatrení, aby mal najnižší náklad, zároveň  tvoril najvyšší výnos, tiež aby bol  náklad a výnos presne priradený k faktoru, ktorý  má  aké náklady, také výnosy prináša. Výnosy ako výsledok spoločného pôsobenia faktorov sa iniciujú v spoločenskej výmene tovarov, na trhu  tovarov, kde  sa realizujú ako nadhodnota, zisk, alebo strata. V rozšírenej reprodukcii podporujú tvorbu nového kapitálu.  V skrátenom tvare môžeme povedať, že výrobné faktory sú kapitálom a kapitál sú výrobné faktory. Podobne ako realita človeka je osobnosť a osobnosť je človek.  
V slovenskej, ale aj vo svetovej ekonomike sa  spravidla uvádzajú  dva, tri, ale aj štyri a viac výrobných  faktorov kapitálu. Základnými sú faktor práce, pôdy, majetku,  peňazí. Pričom prvé  dva, tri faktory sa považujú   za pôvodné a kapitál za odvodený z peňazí. Slovník Universum  A-Ž na s. 977 uvádza výrobné faktory ako „... tri elementárne faktory výroby statkov, ktoré tvoria základ všetkých výrobných prostriedkov : práca, pôda (prír. zdroje), kapitál“. (lit. : Universum A-Ž. Všeob. encyklopédia pre 21. storočie. Vyd. Ikar, Bratislava, 2011,1022 s)“. Informačné technológie priniesli nové nároky na spresnenie a rozšírenie foriem výrobných faktorov kapitálu, ktorými sa môže vykonávať  spoľahlivejšia analýza  podstaty ich pôsobenia. Uplatňuje sa systém štyroch výrobných faktorov kapitálu, ktoré  tvoria : práca, pôda, majetok, peniaze. Každý z nich má vonkajšiu formu pôsobenia a merania. Napr. faktor práce ako duševná a hmotná  práca, faktor majetku ako nehmotný  a hmotný majetok, faktor peňazí ako stále, časové a prechodné náklady, iné druhy nákladov, daňové lehoty a licencie, dividenda, akcie, dlhové služby, nájmy, záruky, poistenie a ďalšie  iné  zákonné práva a dispozície s vlastníctvom peňazí.  Všetky doteraz  účinne používané  označenia  vonkajších foriem faktorov tvorby kapitálu je možné zhrnúť do niektorého z  vymenovaných  štyroch faktorov reprodukcie kapitálu. Uvedená  štruktúra  štyroch  výrobných faktorov kapitálu je predmetom a postupom  aj v  našej analýze.  
Pravdaže existujú aj iné  názory na kapitál a jeho výrobné faktory. Kapitál je historický pojem. Nie je nemeniteľný. Odráža stav vývinu jednotlivých spoločností a sociálne vzťahy, ktoré v nich vládnu. Významný francúzsky sociológ a ekonóm Th. Piketty  napísal knihu o kapitáli. (Th. Piketty : Kapitál v 21. storočí. Vyd. Ikar, Bratislava, 2015, 749 s.),  kde na strane 64 píše ...“ Keď v tejto knihe hovorím o „kapitáli“ bez ďalších prívlastkov, vždy vylučujem z tohto pojmu to, čo ekonómovia často nazývajú (podľa mňa nešťastne) „ ľudským kapitálom“, ktorý  predstavuje pracovná sila jednotlivca, jeho zručnosti, vzdelanie a schopnosti. V tejto knihe sa kapitál definuje ako súhrn všetkých mimoľudských aktív, ktoré možno vlastniť a vymieňať na nejakom trhu. Kapitál zahŕňa aj všetky formy nehnuteľného majetku (vrátane rezidenčných nehnuteľností), ako aj finančný a pracovný kapitál ( továrne, infraštruktúru, strojové zariadenia, patenty a pod.), ktorý využívajú firmy a štátne inštitúcie. Ľudský kapitál vylučujem z definície kapitálu z mnohých dôvodov. Najočividnejší je ten, že ľudský kapitál nemôže byť predmetom vlastníctva inej osoby alebo obchodovania na trhu (prinajmenšom nie natrvalo). Tým sa najzásadnejšie líši od iných foriem kapitálu. (Áno, ľudský kapitál – človek, nemôže byť predmetom vlastníctva iného človeka.  Ale pracovná sila môže byť majiteľom  produktu svojej  činnosti, práce. Pozn. F.K. ).  Človek, samozrejme môže ponúknuť na prenájom svoje pracovné služby na základe pracovnej zmluvy nejakého druhu, ale vo všetkých novodobých právnych systémoch musí byť tento vzťah časovo  a vecne obmedzený...“
Na rozdiel od odmietnutia kategórie „ ľudského kapitálu“ , čiže pracovného kapitálu na využitie v systéme reprodukcie kapitalizmu, ako to urobil Th. Piketty,  myslíme si, že naše zaradenie ľudskej práce ako pracovného kapitálu  do skúmania  reprodukčného procesu kapitálu vyjadruje a podmieňuje možnosť objektívnejšie hodnotiť pracovný  kapitál. Rešpektovanie  osobitosti , individuálne meranie a hodnotenie   každého faktora kapitálu,  presné vyjadrenie jeho sily, priradenie výnosov k nemu,  sú nevyhnutnosťou posúdenia  nárokov  výrobných faktorov na optimalizáciu  a spravodlivosť  reprodukcie kapitálu . Mieru nárokov na optimalizáciu reprodukcie faktorov kapitálu, tzn. mieru spravodlivosti  merania nákladov a výnosov každého faktora  musia zabezpečovať vlastnícke, súkromné práva , priradené ku každému faktoru kapitálu.   
                         
4. Význam  a  úloha vlastníckych práv na prisvojenie výnosov kapitálu
 
Kapitál a faktory reprodukcie  kapitálu sú dve stránky jednej mince. Suma peňazí ktorú tvoria súčty rôznych mincí, vnútorne vyjadruje  koncentráciu  spoločenskej hodnoty tovarov,  a vonkajškovo formu a kvantitu bohatstva, ktoré  vždy  prináležia  určitému vlastníkovi. Spoločenská sila kapitálových vlastníkov preto vyplýva z kvality a kvantity  prisvojovania spoločenskej práce a výnosov pôsobenia faktorov kapitálu. Miera  tohto prisvojovania , čiže kvantita a kvalita prisvojovania výnosov faktorov kapitálu závisí  od priestoru, vlastníckych práv, t. j.  súhrnu právnych noriem a pravidiel, ktoré ako právny poriadok  štátu  riadia priebeh reprodukcie kapitálu. Významný podiel na vyzdvihnutí  vplyvu vlastníckych práv  na  meranie nákladov a výnosov reprodukcie má americká „škola vlastníckych práv“.  Táto americká „škola“ za významný kapitálový faktor ( presnejšie povedané , ako podmienka  pre dobré  fungovanie  kapitálových faktorov, pozn.  F.K.)  sa považuje sociálny a právny rámec, teda vlastnícky rámec, v ktorom „vlastníctvo je určitý zväzok práv“.  (R. Holman : Vývoj ekonomického myšlení.  Liberální institut, Praha, 2003, str. 57). V tomto sociálnom a právnom rámci sa vykonávajú výmenné transakcie s hodnotami  tovarov, ktoré má človek vo vlastníctve. „Škola vlastníckych práv“ hlása požiadavku, aby vlastnícke práva boli jednoznačne definované,  súkromne vymedzené a vynútiteľné, ako faktory tvorby a užitia  hodnoty, vytvorenej v reprodukcii kapitálu. Splnenie tejto požiadavky je jedinou zárukou obchodovateľnosti s vlastníckymi právami, ktoré sú nutné pre efektívnu alokáciu ekonomických zdrojov a vôbec pre efektívny  chod ekonomiky. Základnou hypotézou na ktorej  táto americká „Škola vlastníckych práv“ stavia, je,  že ...“zárukou efektívneho využívania ekonomického zdroja je jedine bezprostredná väzba medzi nákladmi a výnosmi tohto zdroja, čiže ten, kto nesie náklady, musí mať právo na všetky výnosy, a ten, kto si prisvojuje výnosy, musí niesť všetky náklady“...(tamtiež, R. Holman str.57). Myslíme si, že práve táto posledná veta obsahuje  prijateľnú predikciu formovania kapitálu a vlastností  jeho výrobných faktorov pre 21. storočie. Naša analýza rešpektuje uvedené súvislosti  a stali sa nám veľkou oporou v našom výskume. Dôvod je jasný. Pracovná sila ako vlastník a majiteľ práce,  majiteľ schopnosti,  majiteľ metód  výkonu cieľavedomej činnosti vytvára tovar, ktorého je majiteľom, zhodnocuje tento tovar svojou prácou , pritom vynakladá  vlastné náklady  na formovanie tovaru, čo sú  súkromné náklady jeho schopnosti pracovať, vykonávať cieľavedomú činnosť  pre formovanie vlastného tovaru. Preto majiteľovi práce prináleží súkromné právo na  celý výnos  tejto práce.  
Dnešný, reálne dosiahnutý stav právnych podmienok pre reprodukciu výrobných faktorov  v štáte  SR  predstavuje pre zamestnancov firiem stav, pozíciu,  v ktorej pracovná sila nie je výrobným faktorom kapitálu,  nie je vlastníkom svojej práce, nemá vlastnícke práva, ani nie je   vlastníkom výrobných prostriedkov. Zamestnanec je tovar. Nemôže uplatniť nijaké právo na privlastnenie  tovaru , hoci je jeho tvorcom. V dôsledku toho zamestnanci ako  pracovné sily,  podliehajú  nedemokratickej,  nespravodlivej, presnejšie povedané feudálno -  kapitalistickej  reprodukcii   výrobných faktorov kapitálu.
Oproti pracovnej sile, na druhej strane tohto kapitálového rozporu stojí podnikateľ, ako investor, vlastník investičného  kapitálu. Človek vo funkcii podnikateľa  je pracovná sila, ktorá vykonáva podnikateľské činnosti, týmito činnosťami  tvorí hodnotu tovaru. Podnikateľ ako pracovná sila, na rozdiel od pracovnej sily ako  zamestnanca , sa stáva vlastníkom svojho tovaru.  Podnikateľ za činnosť podnikania,  pri  výkone podnikateľskej práce, stáva sa  nielen vlastníkom  hodnoty tohto tovaru, ale aj súkromným vlastníkom jej výnosu. Vypláca si odmenu a zálohuje si odmenu ako pracovný kapitál,  ktorý koncom roka  premieňa na akcie, a podľa ich hodnoty, čerpá podiel na hospodárskom výsledku firmy. Okrem tohto podielu za  výnos vlastnej podnikateľskej  práce, súčasne čerpá  hospodársky výsledok  podľa hodnoty akcií, ktoré  vytvorili vecné faktory kapitálu ktorých je súkromným vlastníkom. Naviac v protiklade slobody a demokracie,  vyvlastňuje a prisvojuje si zhodnocovací proces hodnoty tovarov vytvorených  jeho zamestnancom a výnosy jeho tovarov. Preto hovoríme, že pre 21. storočie musí prísť  nielen  k demokratizácii reprodukcie  výrobných faktorov kapitálu,  ale aj k demokratizácii súhrnnej  reprodukcie  kapitálu. Stane sa tak na základe nových úprav vlastníckych práv a nového postavenia pracovnej sily –zamestnanca  ako majiteľa tovaru, ktorý vzišiel z rúk jeho práce a patrí mu jej výnos.  
Pri určení postavenia podnikateľa v polohe – keď berie  všetky výnosy kapitálu, musí niesť všetky náklady podnikania. 
V súčasnom nedemokratickom  rozdeľovaní  vytvorenej   pridanej hodnoty a zvlášť nadhodnoty pre účastníkov podľa jej tvorby, vidíme  vedome  zákonmi zaručené prednostné  prisvojovanie výnosov   kapitálu pre  prospech vlastníkov   pôdy, majetku, peňazí,   výrobných prostriedkov a vlastníka podnikateľskej práce  na úkor pracovnej sily zamestnanca.  
Pracovná sila, zamestnanec je v postavení  nevlastníka  práce, práce ako cieľavedomej činnosti, schopnosti pracovať a tvoriť tovary,  na zhotovenie ktorých   vydáva náklady, jeho  životné prostriedky, ale  výnosy týchto tovarov patria vlastníkovi výrobných prostriedkov. Je to presne naopak, ako to žiada hypotéza školy vlastníckych práv, platnosť ktorej chceme presadzovať.  Doteraz pracovná sila nemá postavenie,  ani funkciu výrobného faktora kapitálu. Zamestnanec, pracovná sila  v ekonomickej  reprodukcii  má  postavenie tovaru , ktorého cena sa formuje na trhu  spotrebných tovarov a nie v podmienkach produktivity výrobného procesu, kde vzniká zhodnocovanie práce, ktoré zamestnanec vykonáva.     
 Naproti tomu podnikateľ, investor má postavenie vlastníka svojej práce,  pracovnej činnosti, jeho odmena  za prácu  je pracovným, akciovým  kapitálom. Zálohovanú odmenu za prácu  môže transformovať na akcie s ktorými sa  ročne podieľa na hospodárskom výsledku firmy. To je nedemokratická reprodukcia výrobných faktorov kapitálu, ktorú máme  záujem demokratizovať. 
Nové a spravodlivejšie, demokratické  rozdeľovanie vytvorenej  hodnoty v spoločenskej výrobe, môže byť napravené a dosiahnuté jedine novými zákonnými opatreniami,  novým právnym poriadkom, ktorý zmení existujúci systém reprodukcie produkčných síl na smer  vývoja k logickému, demokratickému kapitalizmu  a spravodlivému ekonomickému poriadku. Mala by v ňom platiť zásada, „ môžeš dostať taký podiel  z vytvorenej nadhodnoty, akým podielom si sa zúčastnil na jej produkcii“. Toto je princíp rovnovážnej demokratickej reprodukcie výrobných síl a výrobných vzťahov. Bude to nové pravidlo, nová zásada reprodukcie  celého  kapitálu, teda aj jeho  výrobných faktorov, ktoré  smerujú k dosiahnutiu ekonomickej doktríny hodnotovej sebestačnosti  človeka. Na rozdiel od súčasnej doktríny, ktorá  smeruje k ďalším negatívam rastu bohatstva a chudoby sveta. 
Proces demokratizácie reprodukcie výrobných faktorov predstavuje jeden konzistentný proces  s celkovou ekonomickou reprodukciou kapitálu a podmienok života človeka. To znamená, že sme  sa špecificky  zamerali na  základné podmienky systému reprodukcie  výrobných faktorov kapitálu a pravidlá jeho  reprodukcie. Ale to neznamená, že tieto poznatky nemôžeme uskutočniť v najkonkrétnejších podmienkach fungovania kapitálu. Preto výsledkom aktivity, konania, poznania a zhodnotenia našej analýzy  bude existencia novej syntézy demokratizácie  reprodukcie  výrobných faktorov kapitálu, ktorá umožní zdvihnúť aj úroveň demokratizácie celostnej ekonomiky   a ľudskej spoločnosti na  vyššie stupne  jej fungovania.  
 
5. Štruktúra analýzy  reprodukcie výrobných faktorov kapitálu. 
 
Doterajší postup nám umožňuje, aby sme  pristúpili k prehľadu a vysvetleniu priebehu a metódy   našej analýzy procesu  demokratizácie kapitálu . Povedali sme už, že analýza zahrnula dva významné kroky a to : 1). cieľ vyjadriť súčasný stav reprodukcie výrobných faktorov. Splnenie tohto cieľa  ukážeme v  schéme A. Potom 2).  schéma vzťahov, ktoré obsiahnu  výpoveď o budovaní demokratickej reprodukcie a ukážu zdroje, ktoré  budú  mať vplyv na skvalitnenie  reprodukcie  komplexného demokratického kapitálu a komplexnej výkonnosti ekonomiky. Ukážka v schéme B. 
Charakteristika  Schémy  A . Súčasný stav reprodukcie výrobných faktorov kapitálu. Štruktúra tabuľkovej schémy má štyri stĺpce označené 1,2,3,4,. Každý stĺpec má štyri riadkové štvorce, spolu tvoria  šestnásť štvorcov.  Štruktúra stĺpcov a riadkových štvorcov na seba horizontálne a vertikálne nadväzuje a vyjadruje pevné väzby medzi  obsiahnutými entitami a ich hodnotenie z hľadiska tvorby a prisvojovania výnosu. 
Obsahom vertikálneho stĺpca  č.1. je vyznačenie  faktorov, ktoré budú analyzované  z hľadiska  tvorby nákladov a tvorby výnosov.  Stĺpec č. 2.  určuje postavenie výrobného faktoru v procese reprodukcie a rozšírenie  súvislostí  s ostatnými faktormi kapitálu a jeho čiastkovými entitami.  Stĺpec č.3.  ukazuje  výsledok  činnosti daného faktora  a jeho čiastkových súvislostí  na tvorbu výnosu , efektu pre  jeho vlastnú  reprodukciu a pre  vlastníka výnosu. Stĺpec č. 4. splnenie cieľa  reprodukcie, ktorým je výnos, čistý zisk, dividenda,  obsahuje miesto jeho tvorby,  prínos výnosu  pre očakávanie podnikateľa  a očakávania pracovnej sily zamestnanca.
 Obsahom riadkov v štyroch  horizontálnych štvorcoch je určiť  správanie  výrobných  faktorov v hlavných etapách formálnej a reálnej  reprodukcie, pri tvorbe výnosov a v prisvojovaní. Štvorce  č.1.1.,1.2.,1.3.,1.4.,  predstavuje špecifikáciu  faktorov v súlade s vertikálnym výberom v prvej formálnej etape investovania.  Štvorce  č. 2.1.,2.2,2.3.,2.4.,ukazujú náklady,  zhodnotenie, a  priradenie výnosov k danému faktoru. Štvorce  č. 3.1.,3.2.,3.3.,3.4., ukazujú  priebeh reálneho zhodnocovania  činnosti faktorov, ich podiel na tvorbe výnosu a užitie výnosu. Štvorce č. 4.1.,4.2.,4.3.,4.4., ukazujú prisvojenie výnosov a  spôsob  užitia výnosu  faktorov.  
Charakteristika Schémy B. Priebeh reprodukcie výrobných faktorov v podmienkach  demokratického kapitalizmu.  
Schéma obsahuje tri vertikálne stĺpce, určené na označenie é  poradím a významom  1). výber skúmaných výrobných faktorov ,  2). určenie a využitie výrobných faktorov a ich vonkajších entít na určenie nákladov a výnosov tovaru, 3). priradenie výnosu k vlastníkom tovarov a špecifikáciu prínosu faktorov kapitálu.
Horizontálne štvorce sú v každom stĺpci tri, spolu 9. Obsahujú význam  a prínos výrobných faktorov  podľa   špecifikácie nákladov, zhodnotenie nákladov, dosiahnutie výnosov , úžitku a prisvojenia výnosov . Štvorce č. 1.1.,1.2, 1.3. popisujú  zhodnocovací proces  výrobných faktorov, demokratickú kapitalizáciu pracovných a vecných faktorov kapitálu. Štvorce č. , 2.1.,2.2.,2.3. ukazujú priradenie  výnosu k pôsobeniu  faktorov. Štvorce č.  3.1.,3.2.,3.3. vyznačujú  výnosy faktorov a priebeh užitia výnosu. Význam tabuľky je v pokuse  dokumentovať možné vyriešenie hlavného problému nedemokratickej reprodukcie kapitálu.  
 Pozri  prílohu tabuliek : Schéma A). Schéma B).
 
6.Závery  
 
Vzťahujú  sa na aktuálne politické a právne opatrenia v sústave právneho poriadku štátu a v činnosti aktívnych politických síl, v ich programoch činnosti a v rozdelení úloh politických výkonných a právnych činiteľov. Vyriešiť rozpor medzi výkonom práce podnikateľa, vlastníka kapitálu, ktorá plní funkciu kapitálu (vzťah náklady a výnosy). Oproti výkonu práce zamestnanca, ktorá plní funkciu mzdy ako cena tovaru pracovná sila. Rozpor riešiť zákonným ustanovením mzdy do plnenia funkcie kapitálu. Oblasti a programy uvedených činností a úloh zahrňujú  predovšetkým  opatrenia v právnej legislatíve obchodného zákonníka: 
a) zrušiť kategóriu mzdy ako cenu tovaru  pracovnej sily
b)mzdu určiť ako cenu práce. Mzda sa stáva zálohovaný pracovný kapitál. Mzda patrí pracovnej sile ako majiteľovi práce.  Mzda určuje náklady pracovnej činnosti  pri formovaní hodnoty  tovaru, (oceňuje schopnosť a odbornosť pracovať, metódy práce sú tovarom). Pracovnú silu staviame do úlohy majiteľa práce a  majiteľa výkonu  pracovnej  činnosti, tzn. majiteľa tovaru, ktorý je výsledkom práce. Práca je zaplatená  mzdou. Mzda je záloha na určenie podielu  na výnose celkového kapitálu. Pre tento  účel mzda sa transformuje na akcie firmy. Schopnosť pracovnej sily pracovať, je cieľavedomá, odborná  činnosť človeka zálohovaná mzdou. Mzda je vo funkcii pracovného kapitálu, ktorý zálohuje, investuje podnikateľ a platí ho do rúk  majiteľa  práce, ktorým je  pracovná sila .  
c)mzda za prácu, ako zálohovaný pracovný kapitál  bude po realizácii tovarov firmy na trhu tovarov  transformovaná  na akcie firmy, na ktorom základe pracovná sila ako ich majiteľ nadobúda právo na podiel pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku firmy. 
d)akcie firmy   z pracovného kapitálu sú vlastníckym právom pracovnej sily a môže s nimi   obchodovať na burze  kapitálu. 
e)ustanoviť zamestnanecké rady pracovných síl v každej dotknutej  firme  a na významných stupňoch firemného  manažmentu
f)postupne nahradiť odborové orgány pracujúcich zamestnaneckými radami 
g)pristúpiť k formulovania volebných politických programov aktívnych politických strán
h) pripraviť  ďalšie podmienky spolupráce politických strán   a samosprávnych orgánov obcí a samosprávnych  krajov.  
 
 
Schéma A . Súčasný stav reprodukcie výrobných faktorov kapitálu
 
Feudálny kapitalizmus: Na jednej strane : Vlastníci práce a vlastníci výrobných prostriedkov. Na druhej  strane : Nevlastníci práce a nevlastníci výrobných prostriedkov. Tvoria súkromný konflikt v spoločenskej výrobe. Konflikt sa nerieši, naopak, narastá..
 
 
 
 
Tabuľka : Schéma B. Budúci stav demokratickej reprodukcie výrobných faktorov
 
Vyjadruje základný rámec pre fungovanie  reprodukcie kapitálových faktorov v charaktere „demokratický kapitalizmus“. Na jednej strane stoja vlastníci práce a vlastníci výrobných prostriedkov. Na druhej strane stoja vlastníci práce a nevlastníci výrobných prostriedkov.  Konflikt je riešiteľný. Na každej strane je pracovná sila  vlastníkom svojej práce, výkonu práce a vlastníkom tovaru, vytvoreného činnosťou tejto práce. Z výsledku práce vytvorený výnos z tovaru  je vlastníctvom majiteľa- vlastníka tovaru z ktorého výnos vznikol . To je základná požiadavka vlastníckych práv, ktoré sú základom nadobudnutia  demokratickej reprodukcie kapitálu.  Podnikatelia, investori a štát ako vlastníci práce a vlastníci výrobných prostriedkov náklady podnikateľskej práce premenia na odmenu a odmenu na akcie firmy. Zamestnanec firmy za svoju prácu dostane mzdu, ktorá je zálohou na výnos. Mzda je výrobným nákladom, zároveň zálohou na výnos  z hodnoty  pracovného kapitálu, a základom na výpočet akcií pre čerpanie podielu na hospodárskom výsledku. Priebeh  týchto súvislostí je nasledovný:
 
 
 
 

ЧАСТНАЯ ПОЛИЦЕЙСКАЯ КОМПАНИЯ "АНТИКРИМИНАЛ"

НАУЧНЫЙ КОНСОРЦИУМ
ВЫСОКИХ ГУМАНИТАРНЫХ и СОЦИАЛЬНЫХ ТЕХНОЛОГИЙ

ИНСТИТУТ ВОЕННО-ГУМАНИТАРНЫХ ТЕХНОЛОГИЙ

ЧАСТНАЯ ВОЕННАЯ КОМПАНИЯ «INFOWAR»

ЧАСТНАЯ ПОЛИЦЕЙСКАЯ КОМПАНИЯ
НАУЧНЫЙ КОНСОРЦИУМ высоких гуманитарных и социальных технологий
Институт военно-гуманитарных технологий
ЧАСТНАЯ ВОЕННАЯ КОМПАНИЯ «INFOWAR»

 

© 2018 Институт социальных технологий.

^ Наверх